História nálepkovania

Jano Jaslovský, známy pod prezývkou Lysenko, nepatril k tej väčšine poslušných žiakov, nadšených pionierov, horlivých zväzákov a ani k spoločensky správne angažovaným občanom.

Naopak; tiahlo ho to viac k tým, ktorí rešpektujú odveké pravidlá neformálneho spoločenstva priateľov, no nie sú ochotní podriadiť sa tomu, čo diktuje vrchnosť.

Samozrejme, že takých ľudí nemá rád žiadny spoločenský systém a vrchnosť na nich uplatňuje všetky represívne prostriedky, ktoré má k dispozícii. 
No tresty niekedy nebývajú ak účinné, ako by si vrchnosť želala. 
U ľudí, čo sú vnútorne slobodní, trestanie len vystupňuje ich vzdor. Aj z Biblie poznáme prípad, kedy za jedného rebela, ktorého sa systém zbavil ukrižovaním, pribudli milióny ďalších a nakoniec rozložili systém, čo ich prenasledoval . 

Lysenko sa rebelom stal už v detstve. Mal totiž radšej slobodu, ako pochvaly dospelých. Za to si vyslúžil nálepku "chuligán".

No a v roku 1966 bol ako "mladistvý chuligán" z recesii a zo vzdoru proti uvedomelým dospelým aj trestne stíhaný.

Citujem z úradného dokumentu "Uznesenia o zahájení trestného stíhania", ktorý som našiel medzi pozostalosťou po Janovi:

"Dňa 29. 8. 1966 vo večerných hodinách z podnetu Jozefa Janderlu ml. a Jozefa Zemana na stenu miestneho hostinca v Bratislave-Vajnoroch nakreslil znak tzv. Slovenského štátu a napísal pozdrav "Na stráž" a heslo "Nech žije slovenská sloboda a buditeľ Slovákov A. Hlinka". Ján Jaslovský tým spáchal prečin podpory a propagácie fašizmu a podobného hnutia podľa § 261 trest. zákona, teda uznesenie o zahájení tr. stíhania a stíhania ml. Jána Jaslovského ako obvineného z tohto tr. činu je dôvodné"

Na spodku je pečiatka obvodného oddelenia SNB a podpísaný vyšetrovateľ ŠtB por. Šašinka, prom. práv.

Nuž, súdruh "prom. práv. a por. ŠtB" bol tak slepo oddaný systému (veď ako inak by mohol mať žalúdok na vyšetrovateľa ŠtB), že mu svedomie dovolilo urobiť zo vzdorovitého chalana nebezpečného zločinca*.

Tak "chuligán" Lyseňo prišiel k ďalšej nálepke, tentokrát už vyššieho rangu: "kriminálnik".

Tá ho potom sprevádzala celý život.

"Slušní občania" na neho odvtedy pozerali ako na grázla, vyvrheľa. Za každú vylomeninu, ktorá sa u vzorného zväzáka obišla mávnutím ruky - "mladosť - pochabosť", jeho vtedajší "slušní občania" posielali do kriminálu. Tak to káže morálka (po)slušných občanov aj dnes.

Kategoricky odlišne ho vnímal široký okruh kamarátov. Tam vtedy platili celkom iné hodnoty a normy, ako tie, čo nastavujú politické špičky prostredníctvom svojich zákonov. Tam nálepka od fízlov len potvrdila Janovu vyššiu bonitu.

A tá mu právom aj patrila.

Poznal som ho od malička. Hrávali sme sa na partizánov, na zbojníkov, blicovali sme na Lysých, čundrovali v lesoch, brigádovali na stavbách a chlastali v šenku. Bol to skvelý chlap a kamarát, čo nikdy kamarátov nesklamal!

Nebol veľký mysliteľ ani mazaný podnikateľ a s nálepkou kriminálnika nemal šancu ani na skromnú kariéru, no po celý život si zachoval to, čo si dodnes na ľuďoch vážim najviac - ĽUDSKÚ ČESŤ.

---

* Z trestného zákona140/1961

§ 261

Kto verejne prejavuje sympatie k fašizmu alebo k inému podobnému hnutiu uvedenému v § 260, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.