História nálepkovania
Aktualizováno: 9. 4.
Jano Jaslovský, známy pod prezývkou Lysenko, nepatril k tej väčšine poslušných žiakov, nadšených pionierov, horlivých zväzákov a napokon ani k spoločensky správne angažovaným občanom.
Naopak; tiahlo ho to viac k rebelom, čo síce striktne rešpektujú odveké pravidlá neformálneho spoločenstva priateľov, no nie sú ochotní podriadiť sa tým, ktoré diktuje vrchnosť .
Samozrejme, že takých ľudí nemá rád žiadny spoločenský systém a vrchnosť na nich horlivo uplatňuje všetky represívne prostriedky, ktoré má k dispozícii.
No nie vždy sú tresty tak účinné, ako by si vrchnosť želala.
U ľudí, čo sú vnútorne slobodní, trestanie len vystupňuje vzdor a priamo z Biblie poznáme prípad, kedy za jedného rebela, ktorého sa systém zbavil ukrižovaním, pribudli státisíce ďalších, čo nakoniec systém rozložili. Lysenko sa rebelom stal už v detstve. Mal totiž radšej slobodu, ako pochvaly dospelých a za to si vyslúžil nálepku "chuligán".
No a v roku 1966 bol ako "mladistvý chuligán" z recesii a zo vzdoru proti uvedomelým dospelým aj trestne stíhaný.
Citujem z úradného dokumentu "Uznesenia o zahájení trestného stíhania", ktorý som našiel medzi pozostalosťou po Janovi:
"Dňa 29. 8. 1966 vo večerných hodinách z podnetu Jozefa Janderlu ml. a Jozefa Zemana na stenu miestneho hostinca v Bratislave-Vajnoroch nakreslil znak tzv. Slovenského štátu a napísal pozdrav "Na stráž" a heslo "Nech žije slovenská sloboda a buditeľ Slovákov A. Hlinka". Ján Jaslovský tým spáchal prečin podpory a propagácie fašizmu a podobného hnutia podľa § 261 trest. zákona, teda uznesenie o zahájení tr. stíhania a stíhania ml. Jána Jaslovského ako obvineného z tohto tr. činu je dôvodné"Na spodku je pečiatka obvodného oddelenia SNB a podpísaný vyšetrovateľ ŠtB por. Šašinka, prom. práv.
Nuž ... súdruh "prom. práv. a por. ŠtB" bol tak slepo oddaný systému (veď ako inak by mohol mať žalúdok na vyšetrovateľa ŠtB), že mu svedomie dovolilo urobiť zo vzdorovitého chalana nebezpečného zločinca*.
Tak "chuligán" Lyseňo prišiel k ďalšej nálepke, tentokrát už vyššieho rangu: "kriminálnik".
Tá ho potom sprevádzala celý život.
"Slušní občania" na neho odvtedy pozerali ako na grázla. Za každú vylomeninu, ktorá sa u vzorného zväzáka obišla mávnutím ruky - "mladosť - pochabosť", jeho "slušní občania" posielali do kriminálu. Tak to káže morálka (po)slušných občanov aj dnes.
Kategoricky odlišne ho vnímal široký okruh kamarátov. Tam totiž platili (možno aj teraz platia?) celkom iné hodnoty a normy, ako tie, čo nastavujú politické špičky prostredníctvom svojich zákonov. Tam nálepka od fízlov len potvrdila Janovu vyššiu bonitu.
A tá mu právom patrila.
Poznal som ho od malička. Hrávali sme sa na partizánov, na zbojníkov, blicovali sme na Lysých, čundrovali v lesoch, brigádovali na stavbách a chlastali v šenku. Bol to skvelý chlap a kamarát, čo nikdy kamarátov nesklamal!
Nebol veľký mysliteľ ani mazaný podnikateľ a s nálepkou kriminálnika nemal šancu ani na skromnú kariéru, no po celý život si zachoval to, čo si dnes na ľuďoch vážim najviac - ĽUDSKÚ ČESŤ.
* Z trestného zákona140/1961
§ 261
Kto verejne prejavuje sympatie k fašizmu alebo k inému podobnému hnutiu uvedenému v § 260, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.