Dedičstvo otcov
- Jano Jurkovič
- 21. 8. 2025
- Minut čtení: 4
Aktualizováno: 19. 10. 2025
Vajnoráci mojej generácie (sedemdesiatnici a starší) si iste spomínajú, na biblické výjavy spodobené v maľbách na strope nášho farského kostola. V detstve boli pre mňa obrazovým katechizmom a počas nedeľných omší mi v nich ožívali tie príbehy, čo mi z Biblie čítavala babka.
Tieto obrazy boli dielom akademického maliara Štefana Šimkoviča. Namaľoval ich v roku 1932 na objednávku vajnorského farára Filipa Bachratého, ktorý na opravu kostola 10 rokov trpezlivo zbieral milodary.
Šimkovič v dvanástich stropných maľbách vyobrazil v duchu nazarenizmu kľúčové biblické námety. Tie spolu s ornamentálnou výzdobou dávali priestoru klasický chrámový výraz.
Pri tejto obnove Filip Bachratý videl, aká je náročná výmaľba interiéru a vedel tiež, že bude finančne náročná jej riadna obnova. Preto už začiatkom 50. rokoch začal medzi farníkmi zbierať príspevky na obnovu maľovky kostola.
Za peniaze, čo Filip Bachratý našetril, spustil obnovu interiéru až jeho nástupca – razantný farár Pavol Drobný. A obnova bola razantná. V roku 1968 pri nej definitívne odstránili všetky Šimkovičové nástenné maľby.
V roku 2008 bola vydaná reedícia vlastivednej monografie Vajnory (pôvodnú publikáciu zostavil Prof. PhDr. Ján Podolák v roku 1978), tam v doplnenom článku archeológ Michal Slivka obhajuje odstránenie malieb tým, že boli vyhotovené „podľa šablónovitých vzorov“. Nuž áno, aj tak sa to dá nazvať.
Lenže to, čo Slivka nazval „šablónovitými vzormi“ sú kanonizované ilustrácie Písma svätého.
Sú to rovnaké „šablóny“, aké poznajú historici umenia hlavne u maliarov Nazarénskej školy, sú to však "šablóny", akých sa pridržiavali aj významní renesanční či barokoví maliari a aké nachádzame v každom vydaní ilustrovanej Biblie.
Samozrejme, že Šimkovičové stropné obrazy nedosahovali úroveň tých, čo sú v Sixtínskej kaplnke (nedosahovali ju fresky v žiadnom z tých kostolov na Slovensku, ktoré boli obnovené citlivo a s úctou k tvorcovi), boli však súčasťou histórie nášho kostola, našej farnosti, našej obce. Vychádzali z tradície výzdoby cirkevných objektov a vytvárali dôstojnú atmosféru kresťanského chrámu.
Nuž a na zachovaní tradície stojí kresťanstvo a vlastne aj celá naša kultúra.
Paradoxne sa na zachovanie tradície odvoláva aj nové heslo napísané na triumfálnom oblúku pred presbytériom: DEDIČSTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE, ktoré nahradilo predošlý nápis "Poďte, klaňajme sa nášmu pánovi".
Zo svojich spomienok dnes nedokážem odhadnúť, akú mali obrazy výtvarnú hodnotu. No keď som ako sedemnásťročný chalan videl výsledok obnovy jedinej nástennej maľby (Sedembolestnej Panny Márie nad hlavným vchodom), tak som bol poriadne sklamaný. Zdalo sa mi, že výjav po obnovení celkom stratil predošlú výrazovú silu a citovú hĺbku; teda svoju pôvodnú umeleckú hodnotu (expresívnosť pôvodných Šimkovičových malieb).
"Obnovená" maľba na mňa pôsobila nepresvedčivo - stroho remeselne.
Z toho by som teraz mohol usudzovať, že výtvarná úroveň stropných obrazov bola podstatne vyššia, akú má obnovená nástenná maľba nad vchodom. Lenže z dojmu nejakého sedemnásťročného chalana sa nedajú robiť vážne závery.
Šimkovičové maľby by však bolo možné odborne posúdiť aj dnes.
Stačila by k tomu kvalitná obrazová dokumentácia stropu pred odstránením malieb.
A tak som sa v roku 2015 obrátil na vajnorského farára s otázkou, či má fara nejakú dokumentáciu interiéru kostola spred maľovky v roku 1968. Úplne zbytočne; pán farár nemal čas zaoberať sa takou hlúposťou.
Zbytočne som sa na to isté pýtal aj na Pamiatkovom úrade. Tam na rozdiel od nášho pána farára prejavili ochotu niečo vyhľadať, no k nástenným maľbám nič nenašli.
Je to dosť zvláštne. 🤔
Vajnorský kostol je totiž od roku 1963 zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok (teraz je zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky). V tom čase sa už pri zápise do zoznamu KP robil formálny popis a fotodokumentácia dochovaného stavu.
Navyše, pri tak radikálnych zásahoch, ako je komplexná úprava interiéru kultúrnej pamiatky, bol požadovaný odborný pamiatkový prieskum. Výstupom z takýchto prieskumov boli vždy správy s podrobnou dokumentáciou (snímkami, nákresmi, vzorkami ...). Tie boli potom podkladom pre spracovanie zámeru pamiatkovej obnovy. Zámer pamiatkovej obnovy dostávali investori a uchovávajú sa v archíve príslušného pamiatkového orgánu. V takomto oficiálnom materiály by bolo jednoznačne určené, či je prípustné zlikvidovať stropné maľby, alebo či má investor povinnosť zachovať ich a zabezpečiť im odborné ošetrenie (konzervovanie alebo reštaurovanie).
Viem to, lebo koncom 70. rokov som pracoval na Pamiatkovej správe v Spišskej Novej Vsi. Preštudoval som tam desiatky takých materiálov zo 60. rokov a podieľal som sa na spracovaní zámerov obnovy viacerých pamiatkových objektov Levoče. Preto sa mi zdá divné, že zámer pamiatkovej obnovy sa v pamiatkovom úrade nenašiel.
Je možné, že v prípade Vajnorského kostola investor jednoducho pamiatkové orgány obišiel?
Alebo sa dokumentácia stratila? ... a že by zároveň u investora (na fare) aj v archíve pamiatkového úradu?!
Je ťažké uveriť, že by vtedajší farár nemal ani toľko úcty k dedičstvu otcov, aby pred likvidáciou stropných obrazov nenechal urobiť ani fotografie interiéru chrámu, ktorý mu zverila cirkev do správy.
Nech už je to akokoľvek, bez dokumentácie sa nedá nič posudzovať.
No a po polstoročí je úplne zbytočné zaoberať sa tým, či bola likvidácia stropných obrazov oprávnená alebo nezodpovedná. Sú nenávratne preč a prípadné pochybenie je dávno premlčané. Jednoducho; "STALO SA".
Tak, prečo to tu teraz vypisujem?
Lebo stratou podoby (zabudnutím) predošlého stavu sa stráca kus histórie nášho kostola - najvýznamnejšej pamätihodnosti Vajnor a národnej kultúrnej pamiatky.
Stráca sa tým čosi z dedičstva našich otcov.
Zostáva ešte nádej, že by sme mohli aspoň digitálne zrekonštruovať podobu pôvodného stropu z toho, čo odfotili naši otcovia či dedovia.
Snáď aspoň niekoho z farníkov napadlo fotograficky zachytiť zanikajúcu podobu priestoru, do ktorého sa toľké roky chodievala modliť celá obec.
Preto to tu teraz vypisujem,
lebo sa obraciam na VÁS, NA VAJNORÁKOV, s PROSBOU O POMOC pri hľadaní, záchrane a sprístupnení fotografií zachytávajúcich maľby, ktoré kedysi zdobili klenby nášho kostola.
Komentáře