Zabudnutá múdrosť našich predkov
- Jano Jurkovič
- 21. 8. 2025
- Minut čtení: 3
Tento vzácny obrázok z roku 1913 som našiel medzi maminými fotografiami, tak predpokladám, že je na ňom niekto z rodiny, lebo "cudzie" fotky mama neodkladala.
Pravdepodobne na pódiu sedí moja babka Mária Benčičová *1877, alebo niekde v dave je môj dedko Ján Benčič *1872.
Bohužiaľ, to si už nemám kde overiť.
Možno mi o tej fotke aj moja mama rozprávala, no nespomínam si.
Prečo to tu píšem?
Nuž preto, lebo dnes už ľutujem, že som tak málo a tak povrchne počúval pamäte svojich rodičov a starých rodičov.
V chlapčenských rokoch to boli pre mňa nezáživné rozprávky z prastarých čias. V dospelosti som nemal čas počúvať "nejaké historky", lebo som bol stále v kolotoči (pohltený prácou, o ktorej som bol vtedy presvedčený, že je zmysluplná.) Nezaoberal som sa tak "nepodstatnými" záležitosťami, ako je život mojich predkov – história môjho rodu.
Moji rodičia by mi vtedy radi rozprávali o svojom živote, o našich predkoch a zmenách, ktoré priniesol čas. Viem, že mi chceli odovzdať, to čo vedeli.
A vedeli toho veľa.
Oni totiž od svojich rodičov s úctou preberali vedomosti o svojich koreňoch. Tak ako preberali starí rodičia od prastarých, prastarí od pra-prastarých …
Na rozdiel od generácie našich rodičov, tá moja už začala podliehať materializmu a technokratizmu. Prerušili sme líniu generačného preberania poznatkov, skúseností a tisícročia nadobúdanej múdrosti predkov. Prijímame to, čo nám servírujú informačné médiá; nekonečné more tendenčných informácií/dezinformácií a plytkú zábavu. Prijali sme predstavu, že život predošlých generácií bol primitívny, nezaujímavý, ťažký ... „sedliacky“.
Už si neuvedomujeme ten priepastný rozdiel medzi kategóriami vedomostnej pyramídy; údaj<informácia<znalosť<múdrosť. Množstvo "zaručene overených" a "vedecky podložených" informácií sa teraz vydáva za "znalosti " a znalosti úplne zbytočné pre život sa prezentujú ako múdrosť. Ovládnutí novými informačnými a komunikačnými technológiami sme sa začali opíjať predstavou, že sme tá najchytrejšia generácia aká tu kedy bola. Prirodzenú inteligenciu psychicky zdravých ľudí začína nahrádzať "umelá inteligencia" (z pozadia nastaviteľná a teda manipulatívna). Kam tento čoraz silnejší prúd mediálnej manipulácie unáša naše deti, to nemám odvahu domyslieť.
Označenie "sedliak" nadobudlo v našej predsatve hanlivý význam. A my sme rýchlo zabudli, že ten sedliak dokázal uživiť seba, svoju rodinu a zásobovať potravinami aj "pánú a ludzí, co žijú v mjesce," aby nepodochli od hladu.
Stačilo obdobie jednej generácie a zabudli sme, že ten sedliak mal vo vlastnej hlave stáročné skúsenosti svojich predkov. Že poznal svoje korene, mal svoju vieru, rozumel ľuďom a prírode. Bez usmernení a nariadení európskych orgánov vedel celkom presne, čo má ako a kedy robiť. Nepotreboval si to ani vyhľadávať na googli.
Teraz, keď som už vypadol z „pracovného procesu“ a kolotoč tejto "civilizácie" sa pre mňa pribrzdil, snažím sa viac poznať to, čo som si pre náhlivosť života nestačil všímať, alebo som to videl len cez optiku doby; rozmazane, zahmlene a deformovane.
S námahou sa snažím skladať útržky rozprávania mojich rodičov, starých rodičov; spoznať v nich svoje korene a objavovať múdrosť predkov.
Objavovať skutočnú múdrosť – tú sedliacku; získanú životnými skúsenosťami, a nie vyčítanú z akejsi Wikipédie alebo blogov, čo vypotili influenceri, najatí publicisti a "umelá inteligencia".
Pri starej fotke Vajnorákov na Velehrade som si spomenul, čo moja mama rozprávala o tej dobe, keď dedko Benčič vyrábal kolesá na vozy, hral na kontrabas, krátko richtároval ... a ako moja babka spolu s Katarínou Brúderovou vyšívala veľký obrus pre Ferdiša Jurigu.
Oživujem si spomienky na rozprávanie rodičov a porovnávam ich so záznamami v archívoch a kronikách. No záznamy sú ešte útržkovitejšie ako zachované spomienky tých, čo to zažili.
Z takýchto chabých úryvkov sa dá poskladať len veľmi fragmentový obraz. No aj z neho mi celkom jasne vyplýva, že naši predkovia žili zmysluplnejší a oveľa radostnejší život ako my.
Žili život, o ktorom teraz "vieme" už len to, čo nám podsúvajú manipulatívne médiá.
Nimi sa každý sociálny systém snaží presvedčiť ľudí, že sa im žije lepšie ako v tom predošlom. Tento súčasný navyše aj mimoriadne účinne bagatelizuje hodnoty a normy našich predkov. Popiera prirodzenú pravdu o človeku a zosmiešňuje desaťtisíce rokov platné prirodzené hodnoty a normy tohto sveta. Ničí korene, z ktorých vyrastáme.
Naši predkovia vedeli, že keď sa porušia korene akokoľvek veľkého a silného stromu, tak začne odumierať.
Aj preto na sviatok Cyrila a Metoda spievali: "DEDIČSTVO OTCOV ZACHOVAJ NÁM PANE".
Komentáře