ThDr. Ferdiš Juriga vo vajnorskom kroji upravenom podľa jeho predstavy; rukávy na chlapskej košeli majú vyšitý ornament aj v hornej časti.
Fotografia vznikla rok po jeho návrate z väzenia; v čase, keď sa rozhodol hájiť záujmy Slovákov ako poslanec Uhorského parlamentu (ako teraz Európsky parlament).
Poznámka
Ako vajnorský farár bol Juriga 16. novembra 1906 odsúdený na dva roky väzenia a 1200 korún pokuty
za svoje články Ohrňme si rukávy a Faraoniti a Herodiáni, ktoré boli publikované v Katolíckych (Ľudových novinách).
Sú nadčasové a stoja za pozorné prečítanie.
Prepisujem aspoň krátke úryvky z oboch článkov
▶ Krátky úryvok
📄Katolícke noviny, 24.11.1905
🔴 Ohrňme rukávy!
„Prečo ? Preto, lebo nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.
Satanský svet jako keby bol zbesnel. Nezná pravdy. Nezná práva, len krvožížnivými okálmi hľadí na útlu a poctivú Slovač.
Nádavkami pluje nám do oči. Neprajníci naši sekocú zubami jako lačni vlci. Bijú nás po hlave lžou. Kliešťami pomluvy trhajú nám česť. Nadávkami bičujú ducha. Posmechom vystavujú nás na pranier. Na poli národnom obnovujú sa časy, spôsoby náboženských prenasledovaní.“
„My sa ale mýliť nedáme ani nastrašiť. Zachránime srdce svoje od nenávisti, oproti maďarskému národu, bárs koľko nás budú do toho naháňať šovinisti. Nechceme byť nikdy proti tým, čo dobro vlasti hľadajú, ba naopak vždy s týmito chceme držať a cítiť. Ale naše si nezanecháme! Verní chceme ostať krvi našej, hrobom otcov, materčine!
Odrodilci ani vtedy nebudeme, keď zdvihne dakto na nás tu sľubovanú „železnú päsť“ alebo fokoš. A dokiaľ nám Pán Boh zdravia a života dopraje, ohrňme rukávy, pracujme všetci horlivo, v láske k bratským národom, v úcte oproti korune a zákonom, za česť a slávu kríža, za rodnú krv, za poučenie, chlieb a právo ľudu, proti krivde každej! Na Tatrou sa blýska hromy divo bijú, nebojme sa bratia, však sa ony stratia, Slováci ožijú! Ožijú!! Ožijú!!!
Strašiť ťa budú dokiaľ sa budeš báť, prenasledovať ťa budú, dokiaľ budeš utekať, preto precíťte obyvatelia prachu!“
▶ Krátky úryvok:
📄Katolícke noviny, 9. 3. 1906
🔴Faraoniti a Herodiani.
„Ľud je na telesné a hmotné - peňažité - krivdy dosť citlivý. Na dereš sa už natiahnuť nedá a groš svoj nepopustí. Ale ešte máloktorí majú pochopu o duševnom dereši, o bojišti ducha, o krádeži duševnej, o ubíjaní duševnom, lebo súc telesní, premnohí nerozumia sa veciam ducha, nepocítia krivdu na duši, žijú len z chleba a chlebu neporozumiac slovám Spasiteľa;
písano jest, nie len z chleba žije človek, ale z každého slova, čo pochádza z úst Božích.
A na toto pole sa vrhli Faraoniti a Herodiani našich časov! O starých Faraonitoch a Herodianoch platí posmelenie Spasiteľa:
nebojte sa tých, čo telo síce ubiť môžu, ale duši neuškodia, o nových ale starostlivé jeho napomenutie: bojte sa viac tých, čo dušu môžu do zatratenia uvrhnúť.
A jako že? Nuž načo dieťa zabíjať, keď si môžu vychovať z neho otroka, psa, čo kríž bude hrýzť a naň bľaíkat; červa, čo sa vovŕtá do slovenskej lipy ; odrodilca, čo schytí sekeru a rúbať bude do stromu rodu svojho; blázna, čo povie v hlúposti svojej: neni Boha; odroňa, čo nabrízga bratom svojim do smradľavých Slovákov.
A to ešte k tomu dobrovoľne, ešte sa bude s tým honosiť vystatovať a bude horši poturčenec od Turka. Ešte i meno si prehodí, aby tak preukázal svoje opovrhnutie ku krížu a krvi. Z Michala bude Mohamed, z Tomka Tücsök a bude begom.“
