Ktosi povedal, že priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme sami. Tak potom vo Vajnoroch kedysi bývali široké "rodiny" tvorené vekovo a záujmovo blízkymi mladými ľuďmi.
Z 50. a  začiatku 60. rokov si pamätám aj vojny partií. Bývali to len šarvátky, no niekedy prerástli do dosť ostrých bitiek. Bolo to také domáce súperenie a smerom von boli Vajnoráci jedna partia. Zvlášť v 60. rokoch, keď mládenci povojnovej generácie behali na motorkách po zábavách a za "kočkami" do okolitých dedín, získali povesť dobre zohratých bitkárov.
V 70. a 80. rokoch to už nebolo o súperení, ale viac o spoločnej zábave, o čundroch, opekačkách ...

Vo vajnorskej partii vždy platili nepísané zákony solidarity, netolerovali sa podrazáci, zbabelci, sebci, šplhúni ... Myslím, že partia lepšie vplývala na formovanie charakteru ako škola či  spoločenské organizácie. Z detí, ktoré vyrastali
v partii boli v dospelosti väčšinou priami a sebavedomí ľudia. 
Z tohto obdobia nám zostali krásne spomienky a kamaráti na celý život.