Moji starí rodičia uchovávali rodinné fotografie v škatuľke previazanej farebnou stuhou. Neskôr ich moji rodičia prichytávali fotorožkami na čierne stránky albumu. Boli tam obrázky z ich mladosti, fotografie ich priateľov a známych, ktorí už dávno nie sú medzi nami. Keby mi rodičia nerozprávali ich príbehy, možno by som dnes nevenoval pozornosť týmto fotkám a možno by skončili v kontajneri na smeti.  
Pri dnešnom pretlaku obrazových informácií a úpadku osobnej komunikácie je dosť pravdepodobné, že naše deti už nebudú mať taký vzťah k zažltnutým fotkám, o ktorých nemajú informácie. Obávam sa, že staré albumy zaniknú a s nimi sa stratia aj spomienky na našich blízkych, ich priateľov, na ich životné príbehy, na ich dielo. Stratia sa spomienky na udalosti ich bežného života a na prostredie v ktorom žili. Možno to nikomu nebude chýbať, lebo čo nepoznáme, nám nemá prečo chýbať. Domnievam sa však, že to bude na škodu našich potomkov a nevďačné voči našim predkom.