Snáď v každej pôvodnej vajnorskej rodine sa z pokolenia na pokolenie dedia albumy. Sú v nich fotografie príbuzných a známych. Mnohí z nich už nie sú medzi nami a mnohých už ani nepoznáme. 
Pri každom dedení sa stratí časť vedomosti a s tým aj záujem o uchovanie fotografií. Tak sa môže stať, že v súčasnom digitálnom veku, kedy dochádza k pretlaku obrazových informácií, im naše deti už nebudú venovať žiadnu pozornosť.
Analógové albumy zanikajú a s nimi aj spomienky na našich blízkych, priateľov, na ich životné príbehy, na ich dielo.
Skúsme tomu predísť; zachytiť spomienky a sprístupniť ich čo najširšiemu okruhu ľudí. Pokúsme sa vytvoriť z množstva čriepkov (z detailov, ktoré sa nám môžu zdať bezvýznamné) ucelený obraz v ktorom bude ten úchvatný príbeh Vajnor, ktorý by bez tohto zbierania spomienok zostal zabudnutý.